stalker

    Starý čas vspomínam,

brodil som sa ludskou špínou,

hladajúc...

    Tancem som pokropil zakázanú zem,

prstami zakázané věci,

potrestán’ uzrel som peklo.

    A len pomimo ciest driemaval som v stínoch,

dlouhé hodiny stával som nad roklou,

hladel som...

    Lahostajne som kráčal lesmi,

vítal som slunce, osamoten’,

i lune som vzdoroval sám,

    Každý deň som v osamení zaspával,

živoril som, čakal na smrť,

či druhým krátil som čakanie.

    Echu z prastarých zemských pórov naslúchajúc,

vrhal som sa do hustej hmly a

do šerých končín neznáma.

    Rád, ó rád bych raz vypravil o tých miestach,

o věcech, ktoré som tam zrel, a

o věcech, ktoré som si stade priniesol, zmenen’.