synak

Zistil som že keď ideš večer od Ľudovíta Fullu a nesieš si rožky a nejaké to pivo,

ako pútnik na vandrovke sa pohybuješ medzi dvoma svetmi

a zrazu podvedome vnímaš to nepatrné hmýrenie

ludí v šere,

archetypy, na prastarých lavičkách,

ktoré si vypočuli už nejednu sídliskovú pičovinu,

-Mňa do toho neťahajte, hlesla.

A na chvílu nadobudneš pocit, že rozumieš.

V povetrí opäť raz cítiť dym bosoriek.

Šepot v istých nemenovaných kruhoch hovorí,

že toto tu dlho nevydrží,

že toto tu musí padnúť.

A vedia to potkany čo po nociach šuchocú popri chodníkoch na rohu krížnej,

vedia to deti na preliezkach ktorých sa neustále pýtajú čo im je smiešne,

vie to obsluha neznámych strojov, ktoré potajme rachotia v uliciach kam nevidno,

vie to zopár vyhorených potulných komediantov, ktorí premávajú povedzme medzi automatom na mlieko a novinovým stánkom a prosia o príspevok na jedlo,

Šepce to piesok čo mi dňom i nocou syčí pod oblokom

že ho počujem až vzadu na krku

-Sssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssssss.

Keď sa raz v noci rozletia poklopy a všecko peklo stôk vyvalí sa von

a budú do jedného zbortené tie bezčasé betónové bralá tohto špinavého sveta

My budeme bdieť, vinní,

bábky tých sídliskových sprisahancov,

zrodení pre velké veci.

Lebo sme len žoldnieri čo za pár korún vystupujú z tieňov,

aby v hodine vlka prevzali vládu nad lavičkami světa.